Čo Je Prosecco?

Bublinky. Taliansko. Carpe diem. Posledné roky ho vidíme všade, mnohí ho pijú v lete na terasách, prosecco je „in“ a vôbec nestráca na svojej popularite. Aj my ho milujeme, lebo je jemné a elegantné, osvieži nás a zlepší nám náladu. Ale aké víno to presne je? Odkiaľ pochádza? Z čoho sa vyrába? Aké je? Sladké alebo suché? Biele alebo ružové? Aj na tieto otázky hľadáme odpovede na našom blogu – pre všeobecný prehľad, pretože tento nápoj je rôznorodý, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá.

V našom premiérovom článku sme pripravili stručný prehľad o tomto bublinkovom skvoste. Podobne, ako v prípade Champagne, je potrebné dodržať nejaké kritériá, aby sa nápoj legálne mohol nazývať Proseccom – totiž aj toto šumivé víno má chránené označenie pôvodu. Môžeme to povedať aj takto: každé prosecco je talianske šumivé víno, ale nie každé talianske šumivé víno je prosecco.

Jednou vetou: Prosecco je talianske šumivé víno s chráneným označením pôvodu.

Pri výrobe je v podstate potrebné dodržať 3 základné podmienky. Oblasť (odkiaľ hrozno a víno pochádza), odroda hrozna (z ktorej sa víno vyrába) a spôsob výroby (ako sa víno vyrába).

OBLASŤ

Prosecco sa môže vyrábať v regiónoch Veneto a Friuli, na severo-východe Talianska (viď. na obrázku). Táto oblasť sa rozprestiera medzi Dolomitmi a Jadranom. Poloha medzi horami a morom vytvára ideálne klimatické podmienky pre pestovanie hrozna. Podrobnejšie si o tom budete môcť prečítať v pripravovanom článku o Valdobbiadene. Je to mestečko uprostred nádhernej historickej oblasti, kde sa vyrábajú tie najkvalitnejšie šumivé vína tohto druhu.

HROZNO

Na výrobu sa musí použiť lokálna biela odroda – Glera, ktorú prevažne pestujú v regiónoch Veneto a Friuliu. Mimo Talianska sa pestuje iba výnimočne (napr. Austrália). Obsah Glery v proseccu musí byť min. 85%. Zvyšných 15% môžu doplniť iným hroznom, ale len z daných odrôd. V prípade hrozna a aj prosecca dominujú prvotné ovocné arómy a chute – hlavne jablko a hruška, kým v pozadí cítiť jemné citrusové tóny, kvetinky a med.

VÝROBA

Bublinky sa vytvárajú prírodne počas výroby – prosecco NIE je sýtené s oxidom uhličitým!

Vo všeobecnosti, bublinky sa tvoria v šumivých vínach počas druhotnej fermentácie (kvasenie). Pri prvej fermentácii sa vyrobí víno, potom do toho základného vína pridajú kvasinky a cukor. Víno sa zase začne kvasiť a prebehne druhotná fermentácia. Cukor sa pomocou kvasiniek premení vo víne na alkohol a CO2, ktorý nevie uniknúť, ostane vo víne a tak vzniknú bublinky.

Prosecco sa vyrába „tankovou metódou“ (profesionálne Charmat alebo Martinotti). Pri tomto výrobnom postupe prebieha druhotná fermentácia v tlakových tankoch, tzn. autoclave (resp. v tankoch, ktoré vydržia tlak bubliniek/šumivého vína). Samotný proces druhotného kvasenia je jedným z najväčších rozdielov vo výrobe prosecca a šampanského/sektov (pri ktorých druhotná fermentácia prebieha vo fľašiach). Trochu detailnejšie sa s tým zaoberáme aj v našom článku Šumivé vína.

Trochu histórie na záver.

Názov “prosecco” pravdepodobne pochádza od dedinky Prosecco pri Trieste, kde sa dostala táto odroda hrozna zo Slovinska. Prvá písomná zmienka o proseccu je z roku 1754 od Aureliano Acanti. “A teraz by som chcel zvlhčiť ústa tým Proseccom s jablkovou arómou. Z Monteberico nám dáva toto dokonalé, obľúbené prosecco náš kňaz. Pán kňaz Jacopo Ghellini, brat pána Pietra a Marco. Títo rytieri z ich panstva na vrchu Berico (Monte Berico) zbierajú prosecco, ktoré má najzriedkavejšie vlastnosti, aké hrozno (víno) mohlo mať z akéhokoľvek iného miesta.”

V 18. a 19. storočí sa pestovanie tejto odrody premiestnilo na oblasť, kde sa dnes vyrába prosecco. Prvú vinársku školu v Taliansku založili tiež v tomto regióne, v mestečku Conegliano, v roku 1876. To napomohlo k tomu, aby sa pestovanie hrozna a procesy výroby zdokonalili počas 20. storočia. Na prelome 20.-21. storočia popularita prosecca prudko začala stúpať, a dodnes rastie.

Pomenovanie „prosecco“ niesla aj samotná odroda hrozna až do roku 2009. Vtedy ho v EÚ premenovali na Glera, aby mohli zabezpečiť zákonnú ochranu pre názov vína, Prosecco. Inde vo svete, napr. v Austrálii, naďalej používajú prosecco, ako aj názov hrozna. Vyhovárajú sa na to, že toto označenie už dlho existuje a je ustálené. Pre nich je to pomenovanie odrody a aj vína – preto môžu používať názov prosecco na etiketách fliaš…. Ale originálne Prosecco pochádza z Talianska, podľa regulácií EÚ sa tento názov nesmie použiť na iné vína.

Veľakrát je problematická aj kvalita samotného vína. Veľa firiem, aj v Taliansku, vyrába všelijaké pochybné šumivé a perlivé vína (aj z odrody Glera), ktoré nazývajú proseccom. Využívajú popularitu nápoja a ponúkajú svoje produkty za nízke ceny, len aby navýšili obrat, nedbajúc na kvalitu. V roku 1969 zaviedli chránené označenie pôvodu „DOC“ pre prosecco a v 2009 k tomu pribudlo aj označenie „DOCG“ pre tie najkvalitnejšie prosecca. Týmto chcú chrániť víno a aj výrobcov, pre ktorých je kvalita prvoradá. DOC a DOCG sú označenia Talianskeho apelačného systému (klasifikácia vín), pri nákupe hľadajte tieto označenia na fľašiach.

Na zdravie!